Prihlásené obce hodnotila komisia zložená zo zástupcov partnerských organizácií: Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia, Spolok pre obnovu dediny, Agentúra pre rozvoj vidieka, Združenie miest a obcí Slovenska, Vidiecky parlament na Slovensku, zástupcovia všetkých samosprávnych krajov.

Ocenenia podľa jednotlivých kategórií a kritérií boli udelené za výnimočnosť v piatich hodnotených oblastiach:

Ocenenie v oblasti DEDINA AKO HOSPODÁR - za uplatňovanie spoločnej stratégie hospodárskeho rozvoja s podnikateľskou sférou získava obec Ostratice z okresu Partizánske.

Na nive rieky Bebrava obkolesenej vencom pohorí Považského Inovca, Strážovských vrchov leží dedina Ostratice s 830 obyvateľmi, ktorá si postupne nachádza svoje nové miesto na slovenskom vidieku. Okolité lány pôdy, na ktorých sa doteraz pestovali tradičné plodiny, sa postupne menia na ovocné sady - prevažne jabloňové. Dva špecializované ovocinárske podniky, so sídlom v obci, ovplyvnili jej ráz. Zameriavajú sa na produkciu ovocných výpestkov, ovocia a ovocných štiav. Vďaka aplikovaniu moderných technológií sa stali magnetom pre domácich a zahraničných návštevníkov. Podieľajú sa taktiež na spoločnej stratégii hospodárskeho rozvoja obce. Pre záujemcov o agroturistiku vyrastá na okraji obce oddychová zóna s možnosťou ubytovania. Návštevníci môžu zaregistrovať príjemnú zmenu vzhľadu obce. Nechýba tu dychová hudba, ktorá si dodnes zachovala silnú tradíciu. Každoročne sa v parku kaštieľa organizujú festivaly dychových hudieb.

Ocenenie v oblasti DEDINA AKO MAĽOVANÁ - za prístupy k zachovaniu jedinečného vidieckeho prostredia slovenskej dediny získava obec Nižná Boca z okresu Liptovský Mikuláš.

Nižná Boca je malebná tatranská obec s počtom obyvateľov 195, ktorá leží v prekrásnej Bockej doline, na území Národného parku Nízke Tatry. Táto pôvodne nemecká banícka obec bola preslávená ťažbou zlata a striebra. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä chovom dobytka a oviec. Zvláštnosťou, ba až raritou je skutočnosť, že obyvatelia mali dobytok ustajnený a aj zazimovaný priamo na lúkach a nie pri svojich obydliach. Dodnes môžeme vidieť v celej doline roztrúsených okolo 50 týchto lúčnych maštalí, ktoré spolu s udržiavanou pôvodnou drevenou vidieckou architektúrou očarúvajú každého návštevníka.

Jadro obce tvorí pamiatková zóna ľudovej architektúry, ktorá spoločne s členitým hornatým okolím a tichom v obci v človeku vyvolá pocit návratu do dôb dávno minulých. Obec je ideálna na oddych pre tých, ktorí vyhľadávajú krásu pôvodnej vidieckej architektúry vsadenej do jedinečného horského prostredia.

Ocenenie v oblasti DEDINA AKO KLENOTNICA - za prístup k zachovávaniu klenotnice ľudovej kultúry a rozvoj regionálneho povedomia u mladej generácie získava obec Liptovské Sliače z okresu Ružomberok.

Liptovské Sliače sú takmer štvortisícová liptovská obec ležiaca v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, známa chráneným prírodným útvarom Sopečné vyvreliny, štátnou prírodnou rezerváciou Sliačanské travertíny a náleziskom z doby bronzovej. Okrem prírodného bohatstva však má ešte jedno, nemenej vzácne - klenotnicu slovenského folklóru a zachovávania ľudových tradícií a remesiel, ktorej vznik a rozvoj je úzko spätý s pôsobením významných slovenských historikov, spisovateľov, kňazov a učiteľov. Z každoročne poriadaných 53 kultúrno-spoločenských podujatí je známy najmä Medzinárodný ekumenický medzietnický festival Liptovské dni matky, v rámci ktorého sa udeľuje cena Bronislavy Kubánkovej osobnostiam, ktoré sa usilujú o šírenie hodnôt tradičnej ľudovej kultúry medzi mladou generáciou.

Ocenenie v oblasti DEDINA AKO POSPOLITOSŤ - za udržiavanie a rozvoj jedinečných komunitných aktivít získava obec Malý Kamenec z okresu Trebišov

Malý Kamenec s počtom obyvateľov 486 je južnozemplínska, vinohradnícka dedina v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine Východoslovenskej nížiny pri hranici s Maďarskom, južne od Tokajskej oblasti na Slovensku. Malá upravená a čistá dedina, kde je v záhradách plno ovocia a zeleniny, vinice sú udržiavané a obnovované, rovnako vínne pivnice. Na rovine vyniká severne nad obcou kopec Tarbucka – dominanta a identifikačný znak celého okolia. Miestne tradície a zvyky sú tu originálne a zachovávané – tanec, spev, vyšívanie, remeslá, gastronómia – v živej spolupráci so susednými dedinami u nás aj v Maďarsku. Dedina sama osebe a rovnako v spolupráci so svojími susedmi využíva tieto danosti prioritne na rozvoj rekreácie a turizmu - originálny je ukážkový Deň vidieckeho turizmu, zároveň aj aktivity Domu tradícií Medzibodrožia zamerané na mládež.

Ocenenie v oblasti DEDINA AKO PARTNER - za jedinečný prístup v rozvoji partnerstiev v rámci organizácie kultúrnospoločenských aktivít získava obec Dvorianky z okresu Trebišov.

Obec s počtom obyvateľov 620 leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Je to typická poľnohospodárska dedina na rovine, s dominantou kostola, v strategicky významnej polohe vedľa plánovanej diaľnice Košice – Michalovce a miest Sečovce a Trebišov. Obec je čistá a udržiavaná, s množstvom verejnej zelene. Dedina žije bohatým spoločenským životom, je jedinečná organizáciou a usporadúvaním rôznorodých kultúrno – spoločenských podujatí a aktivít regionálneho až celoslovenského charakteru – trh dobytka, jazdecké preteky, výstavy psov, športové podujatia. Na území obce sa našli archeologické vykopávky, tradície a foklór sú stále živé – používa sa tu stále pozdišovský kroj.

Udelené boli aj ceny za starostlivosť o životné prostredie, za rozvoj ľudského potenciálu a za rozvoj kultúrnych tradícií:

Ocenenie za kategóriu STAROSTLIVOSŤ O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE - za výnimočné prístupy k riešeniu životného prostredia a krajinotvorby získava obec Turčianska Štiavnička z okresu Martin.

Turčianska obec s počtom obyvateľov 750 sa nachádza v ochrannom i samotnom území Národného parku Veľká Fatra. Okrem krásnej scenérie, najatraktívnejšou lokalitou obce však nie je jej jadro, ale známy Révayovský anglický park. Je popretkávaný množstvom rybníkov, ktorého súčasťou sú čerstvo zrekonstruované pôvodné vodné serpentíny, merajúce niekoľko kilometrov. Serpentíny, pôsobiace v každom ročnom období poeticky odlišne, dávajú miestu jedinečné čaro a každoročne lákajú väčšie množstvo aj tých najnáročnejších turistov. Spolu s typickou turčianskou domácou stravou, podávanou v blízkosti Révayovského kaštieľa, sa návštevník ocitá v dedine, ktorá prirodzenou a zaujímavou formou prerastá do okolitej krajiny a to všetko vo zvukoch všadeprítomnej vody, príznačnej pre tento mikroregión Slovenska.

Ocenenie za kategóriu ROZVOJ ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU - za výnimočnú súdržnosť dediny s rozdielnymi komunitami získava obec Lúčka z okresu Rožňava.

Lúčka je podhorská dedinka v jedinečnom prírodnom prostredí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu v doline Čremošnej s počtom obyvateľov 218. Zástavba v členitom teréne predstavuje výnimočne zachovalú urbanistickú štruktúru, objekty ľudovej architektúry sú identické a živé – obývané alebo využívané na rekreačné účely. Lúčka je dedinka v zajatí lesných masívov zaplavená zeleňou s jedinečným rozvodom pitnej vody v centrálnej časti cez verejné nádržky – válovy. Zaujímavá je aj drobná architektúra využívajúca miestne materiály a tradície. Dominantou je udržiavaná kultúrna pamiatka - areál husitského kostolíka z 13. storočia, využívaná na originálne kultúrne aktivity. Horná časť dediny je pamiatkovou zónou. Homogenitu a svojráznosť miestnej komunity tvorí národnostne a konfesijne rôznorodé obyvateľstvo. Dedina je hojne navštevovaná, je križovatkou turistických trás.

Ocenenie za kategóriu ROZVOJ KULTÚRNYCH TRADÍCIÍ - za jedinečné kultúrno-historické aktivity a udržateľnosť vidieckej kultúry získava obec Rejdová z okresu Rožňava.

Obec Rejdová s počtom obyvateľov 738 je významná národopisná lokalita v zaujímavom prírodnom prostredí Horného Gemera. Je to rázovitá podhorská dedina so zachovalým komplexom jedinečnej ľudovej architektúry, ktorý tvorí veľkú časť dediny a je pamiatkovou zónou. Sú tu mimoriadne zachovalé a stále živé miestne ľudové tradície, zvyky a kultúra. Prírodné danosti a poloha predurčili tento kút Slovenska aj na rekreačné a turistické využitie. Vďaka tomu všetkému je Rejdová známa a hojne navštevovaná. Najväčším magnetom Rejdovej sú však predsa len periodické tradičné folklórne slávnosti a spoločenské aktivity viazané na už uvedený rejdovský folklór a kultúru, známe v regióne aj na celom Slovensku.

Jedným z najdôležitejších cieľov súťaže bola zmena myslenia občanov, ich výraznejšia aktivizácia a angažovanosť. Zámerom je komplexnosť rozvoja obce. Aj v tejto súťaži bude musieť európsky nominant spĺňať všetky kritériá. Keďže víťazom súťaže Dedina roka 2003 môže byť len jeden, rozhodla sa komisia vymedziť aj samostatnú kategóriu s pracovným názvom “Zlatý klub” pre obce, ktoré sa umiestnili v najužšom výbere (v abecednom poradí od z):

Ocenenie za kategóriu “KANDIDÁT NA VÍŤAZA” získavajú obce:

Zuberec z okresu Tvrdošín

Zuberec s 1800 obyvateľmi je dynamicky sa rozvíjajúca obec pod Roháčmi s rozvinutým cestovným ruchom, rajom turistov a lyžiarov. Je nádherne položená, s výhľadom na jedinečnú scenériu hôr a skalných štítov. Príroda je tu plná horských lúk a bystrín. Zuberec a okolie ponúka dostatok ubytovacích, stravovacích a doplnkových služieb. V zime sú tu k dispozícii lyžiarske strediská s výbornými snehovými podmienkami – Zverovka – Spálená, Janovky a Milotín. V obci je zriadené Múzeum oravskej dediny v Brestovej, ktoré sa svojimi vzácnymi stavbami zaraďuje medzi najkrajšie múzeá ľudovej architektúry v Európe. Atraktívnym podujatím pre návštevníkov je ‘Večer v múzeu’ a Podroháčske folklórne slávnosti. Pre svoju atraktivitu je Zuberec hojne navštevovaný najmä zahraničnými turistami.

Rafajovce z okresu Vranov nad Topľou

Obec so 170 obyvateľmi leží v južnej časti Nízkych Beskýd v doline Ondalíka v severovýchodnej časti Slovenska. V mierne zvlnenom teréne odlesneného chotára sa rozprestiera malebná dedinka so zachovanou zástavbou a časti typických prvkov pôvodnej architektúry. Cítiť tu svornosť občanov každej vekovej kategórie a vládne tu pocit nádherného spolunažívania a vzájomnej spolupatričnosti. Rafajovce sú dedina so skutočnou “nestratenou” komunitou. Všetko a všetci žijú s otvorenou náručou a otvoreným srdcom. Je to klenot ľudskosti a srdečnosti v súčasnom svete ohrozenom apatiou, nezáujmom a nedôverou. Dôležitou kultúrnou pamiatkou v obci je obraz Panny Márie matky bohorodičky s kaplnkou a zázračným prameňom v lokalite, ktorá je miestom duchovného dedičstva a oddychu obyvateľov obce a miestom početných púťových stretnutí veriacich z blízkeho i ďalekého okolia. Veľká časť dediny žije i s chovu koní, ktorý je v pokročilých začiatkoch s veľkými plánmi ich využitia pre jazdectvo a turistiku.

Smižany z okresu Spišská Nová Ves

Smižany s 8094 obyvateľmi sú podhorskou dedinou pod slovenskými veľhorami Tatrami, jej južný okraj lemujú hory, zalesnené stráne Slovenského rudohoria, popretkávané kaňonmi riek a potôčkov. Príroda tu poskytla toľko krás, že predkovia dnešných obyvateľov ju nazvali Slovenským rajom. Smižany sú nástupným centrom do národného parku Slovenský raj, sú skutočne akoby bránou do raja. Smižany sú zrastené s mestom Spišská Nová Ves, počtom obyvateľov sú najväčšou obcou na Slovensku. Napriek tomu vynikajú v udržiavaní a obnove pôvodného dedinského hmotného a duchovného prostredia, jedinečných zvykov a tradícií dediny, čo dokazuje urbanistická štruktúra a architektúra nového centra a početné a rozmanité miestne, regionálne, celoslovenské až medzinárodné kultúrno – spoločenské aktivity.

Moravany nad Váhom z okresu Piešťany

V prekrásnom prírodnom prostredí údolia rieky Váh, na úpätí pohoria Považský Inovec sa rozprestiera dedina Moravany nad Váhom s počtom obyvateľov 1969. Príbeh prvej dámy slovenského praveku ”Moravianskej venuše” sa začal pred 23–tisíc rokmi, keď ju v jednom z táborísk vyrezal z mamutieho kla neznámy umelec. V centre obce je situovaný renesančný kaštieľ, ktorý sa stal skutočným domovom výtvarných umelcov, architektov, archeológov a hudobníkov. Náučný lesný chodník Moravany nad Váhom oboznámi turistov s historickými a prírodnými zaujímavosťami Považského Inovca. Rekreačná oblasť Striebornica s vodnou nádržou poskytuje možnosti na oddych. Fanúšikom športu slúži športový areál s futbalovým a tenisovým ihriskom. Milovníci histórie môžu navštíviť neďaleký hrad Tematín.

Víťaz súťaže - Hrušov

Komisia v širokom partnerskom zložení jednoznačne konštatovala, že víťazom súťaže “Dedina roka 2003” sa stáva obec Hrušov z Banskobystrického kraja, okresu Veľký Krtíš.

Hrušov s počtom obyvateľov 902 je podhorská malá dedinka v pohorí Krupinská Planina nenápadná svojou polohou, ale veľmi známa svojím bohatým ľudom. V nehostinnom prostredí a ťažkých podmienkach hospodárenia s pôdou tu žije bohatstvo skromných, pracovitých a prívetivých ľudí. Hrušov je nositeľom ľudovej kultúry a vidieckeho spôsobu života regiónu Hont. Už veľa rokov udržiava ľudovú kultúru, remeslá a hodnoty ducha človeka na slovenskom vidieku. Obec je každoročným organizátorom kultúrnej akcie celoslovenského významu – Festivalu ľudovej kultúry a remesiel Hontianska paráda za účasti 15-tisíc návštevníkov a viac ako 100 partnerov zo širokého okruhu podnikateľov, občanov, obcí, organizácií a dobrovoľníkov. V Hrušove sa každý cíti ako doma. Hontiansky folklór a kultúra predurčuje obec Hrušov a jej obyvateľov na vytvorenie novodobého symbolu kultúry slovenského vidieka v súčasných náročných ekonomických podmienkach a tlaku globalizácie na identitu národa. V Hrušove ľudia robia “veľké věci”, dokážu spojiť pôvodné a tradičné hodnoty s novým a moderným životom v pevnom zakotvení v rodnej zemi. So svojou mentalitou a chuťou žiť zachovávajú laznícke osídlenie, tufopieskovcové pivnice, kroj, pospolitosť a kultúru ako jedinečné hodnoty pre budúce generácie, ktoré budú žiť a “dýchať” pre vidiecky spôsob života.

Víťazná obec Hrušov preukázala najlepšie komplexné výsledky vo všetkých cieľoch POD vo vzťahu k pravidlám a vyhlásenému mottu súťaže. Získava právo požívať titul “Dedina roka 2003” a s ním aj právo reprezentovať Slovenskú republiku v európskej súťaži. Cenu starostovi víťaznej obce Pavlovi Bendíkovi odovzdal prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a finančnú odmenu zástupca partnera súťaže G. Daumann, viceprezident Banky DEXIA.

ing. arch. Anna Kršáková